Ján Figeľ doplnil podanie na ESĽP, ktoré sa týka verejných bohoslužieb
Bratislava 27. apríla (TK KBS) Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu Ján Figeľ doplnil podanie na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktoré sa týka zákazu verejných bohoslužieb na Slovensku. Ide o doplnenie pôvodného podania z februára. Argumentoval v ňom, že zákaz verejného slávenia bohoslužieb je protiprávny a neprimeraný.
„Keďže Ústavný súd nedávno rozhodoval o podnete generálnej prokuratúry a poslancov NR SR vo veci predĺženia núdzového stavu, a nepriamo sa dotkol aj základných ľudských práv, považoval som za potrebné v spolupráci so zastupujúcim advokátom Martinom Timcsákom doplniť svoje podanie v Štrasburgu,“ vysvetlil TK KBS Figeľ. Na vnútroštátnej úrovni podal generálnemu prokurátorovi dva podnety individuálne (15. 2. a 8. 3.) a ďalší – kolektívne so skupinou podnecovateľov (22.3.) so žiadosťou o ich legitímne predloženie Ústavnému súdu SR.
“Žiaľ, generálny prokurátor nezapracoval moje individuálne a skupinové podnety vo veci neoprávneného a neprimeraného obmedzovania náboženskej slobody vo vzťahu k Ústave a k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv. Preto sa Ústavný súd vo svojom náleze z 31. marca k týmto záležitostiam priamo nevyjadril. ESĽP v tejto situácii zostáva jedinou a nadradenou súdnou inštitúciou, na ktorú sa občania SR vo veci ochrany svojho základného práva na zákonné, legitímne a primerané rešpektovanie náboženskej slobody môžu priamo obrátiť. Podľa mňa je uznesenie vlády a Vyhláška ÚVZ, ktorou sa zaviedol tzv. COVID-Automat, v evidentnom rozpore s Ústavou SR a s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv,“ dodal Figeľ.
Iniciatívu Jána Figeľa vo veci zákazu verejných bohoslužieb podporili katolícki i pravoslávni biskupi, ako aj Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu neumožňuje vláde podľa Figeľa prijať zákaz verejných bohoslužieb, čiže faktické zatvorenie kostolov. Odvoláva sa tiež na to, že ústava explicitne potvrdzuje náboženskú slobodu ako základné ľudské právo. Rovnako aj Európsky dohovor o ľudských právach garantuje aj kolektívnu formu uplatňovania náboženskej slobody. Rozumným a východiskom v súlade s ústavou môže byť podľa neho prijatie nevyhnutných protiepidemických opatrení štatutárnymi orgánmi cirkví a náboženských spoločnosti po dialógu s kompetentnými štátnymi orgánmi a v zhode s verejným záujmom.
Zdroj článku: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20210427019
